Slovak English Dutch Polish Hungarian

 

Bazilika sv. Jakuba je druhým najväčším kostolom na Slovensku a vynikajúcim príkladom gotickej sakrálnej architektúry. Jej výstavba začala pravdepodobne po roku 1321, kedy Levoča získala od Karola Róberta z Anjou právo skladu a s ním súvisiace finačné zisky. Hlavnú časť chrámu postavila v 14. stor. chýrna levočská stavebná huta, okrem iného zodpovedná aj za výstavbu starého minoritského kláštora a kostola, ako aj mnohých iných spišských kostolov. Výstavba ďalších častí chrámu pokračovala až do 19. storočia. Bazilika ukrýva 11 pôvodných gotických krídlových oltárov, z ktorých päť vytvoril Majster Pavol z Levoče. Jeho hlavný oltár sv. Jakuba je najvyšším gotickým dreveným oltárom na svete. Interiér zdobia vzácne stredoveké nástenné maľby, barokové i renesančné diela, patronátne lavice a pozoruhodný organ – do 19. storočia najväčší v Uhorsku. Bazilika sa pýši aj najväčším súborom pohrebných pamiatok na Slovensku. Okrem hlavnej časti chrámového trojlodia za zmienku stoja aj prístavby baziliky. V duchu stredovekej syboliky čísel mal kostol pôvodne päť vchodov reprezentujúcich rany na Kristovm tele. Najstaršia prístavba sa nechádza pred severným vstupom baziliky. Tvoria ju kaplnka sv. Juraja a severná predsieň, ktorej výstavbu fundoval pravdepodobne rod Thurzo. V kaplnke sv. Juraja sa nachádza unikátna kompozícia tvorená sochou sv. Juraja s drakom, dopelnená nástenou maľbou Spišského hradu. Autorom sochy je Majster Pavol. Na poschodí severnej prístavby sa nachádza Henkelova knižnica – prvá renesačná stavba v meste, ktorej fundátorom bol farár a humanista Ján Henkel. Fasádu knižnice zdobia renesačné okná s humanistickými nápismi v latinčine, ktoré boli vybudované po vzore bardejovskej radnice. Južný vstup baziliky, ktorým vchádzali do chrámu mestká rada a richtár, má honosnejší, profilovaný portál. Pravdepodobne pri príležitosti návštevy Levoče kráľom Matejom Korvínom bola pred južný portál predstavaná predsieň, na poschodí ktorej sa nachádza tzv. Korvínovské oratórium. Zdobí ho súsošie kalvárie z dielne Majstra Pavla. Východnú stenu predsiene zdobí nástenná maľba posledného súdu, pravdepodobne od Teofila Stanzela, autora obdobného výjavu na bardejovskej radnici. Za objednávateľa maľby je považovaný Ján Henkel. Náprotivnú, západnú stenu zdobí neskorogotický nápis pripomínajúci podpálenie Levoče hustmi v roku 1431 ako aj zemetrasenie v roku 1443 a stretnutie Jagelovských panovníkov v Levoči v roku 1494. Na južnej fasáde baziliky sa nachádzajú ešte dva zaniknuté vchody, napravo a naľavo od južnej predsiene. Boli zamurované po tom, čo cez nich do chrámu prenikol oheň pri požiaroch mesta. Pred západný z, dvojice vchodov, bolo neskôr umiestnené barokové súsošie kalvárie. Posledný z pätice vchodov sa nachádzal na západnom priečelí pod vežou. Bol však zamurovaný po tom, čo pred neho umiestnili rozmernú patronátnu lavicu pre doprovod Jagellovských panovníkov pri príležitosti ich návštevy v roku 1494. Zaujímavosťou baziliky je aj kovaný kríž z roku 1570, umiestnený nad strechou presbytéria, ku ktorému sa viaže povesť o senátorovej dcére. Bazilika je tak nielen architektonickým a umeleckým skvostom, ale aj živým svedkom dejín a duchovného života mesta.