 Slovak |
 English |
 Dutch |
 Polish |
 Hungarian |
Levoča získala v roku 1321 za verné vojenské služby kráľovi právo skladu, ktoré odštartovalo jej raketový hospodársky rozmach. Vďaka nemu rýchlo predbehla ostatné spišské mestá a stala sa terčom ich závisti – najvýraznejšie zo strany Kežmarku, s ktorým sa zaplietla do ozbrojeného konfliktu známeho ako Storočná vojna, trvajúceho neuveriteľných 150 rokov. Právo skladu prinútilo všetkých kupcov prechádzajúcich po kráľovskej ceste zastaviť sa v Levoči, zložiť svoj tovar na 15 dní a umožniť jeho výkup miestnym obchodníkom. Tí ho následne predávali ďalej so ziskom. Obyvatelia mesta navyše zarábali aj na ubytovaní, stravovaní kupcov a starostlivosti o ich kone a vozy. Aby mesto zvládalo obrovský objem tovaru, vybudovalo severne od kostola komplex troch hospodárskych budov – skladové priestory, vážnicu, remeselnícke dielne a mestskú školu – Vďaka vplyvnému levočskému rodákovi Jánovi Henkelovi, získal v 16. storočí post rektora mestskej školy anglický humanista Leonard Cox – významný vzdelanec svojej doby, a neskôr vychovávateľ anglického kráľa Henricha VIII. Tudora. Komplex budov mal pre Levoču strategický význam, preto bol po ničivých požiaroch v rokoch 1550 a 1599 medzi prvými obnovený. Severná budova s vážnicou a desiatimi dielňami neskôr slúžila ako hlavná mestská strážnica. Po roku 1830 ju zbúrali a nahradil ju park. Prostredná budova sa opierala o južnú – pôvodnú školu – a od roku 1833 sa v nej usídlil spolok Kasíno s herňami, čitárňou a knižnicou. Po požiari v polovici 19. storočia boli budovy výškovo zjednotené a obnovené v klasicistickom štýle. Dnes slúžia ako sídlo mestskej samosprávy. Za zmienku stojí empírové stĺporadie na severnej fasáde a farebný reliéf mestského erbu nad južným vchodom bývalej školy. Historickým bonbónikom sú dve brány na západnej fasáde, ktoré vedú do pôvodne renesančnej zbrojnice.
