![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
Dom č. 40 na levočskom námestí nesie meno po jednom z najvýznamnejších mešťanov mesta – Gašparovi Hainovi, autorovi najrozsiahlejšej a najznámejšej kroniky Levoče. Hain, narodený v roku 1632 v Košiciach ako najstarší syn zámožného norimberského kupca. Vďaka kvalitnému vzdelaniu na univerzite vo Wittenbergu sa stal rektorom levočskej školy, neskôr senátorom a dokonca šesť rokov pôsobil ako richtár. Mesto reprezentoval na snemoch, rokovaniach i pri panovníkovi. Bol presvedčeným evanjelikom a otvoreným odporcom Habsburgovcov a rekatolizácie – práve tá ho napokon prinútila vzdať sa richtárskeho úradu. Jeho kronika je viac než len miestopis – Hain v nej zachytil nielen dianie v Levoči a na Spiši, ale aj veľké historické pohyby svojej doby, ako protiturecké vojny či stavovské povstania, ktoré výrazne ovplyvnili aj Levoču. Svoje dielo doplnil aj o legendu o vzniku mesta Levoča. Dom, ktorý dnes nesie jeho meno, získal Hain cez manželku – zdedil ho po jej otcovi. Po vymretí rodu jeho syn daroval dom levočskej evanjelickej obci. Tá tu v polovici 18. storočia zriadila známe lýceum, ktoré sa v 19. storočí preslávilo aj vďaka štúrovcom. Tí sem prišli študovať na protest proti odvolaniu Ľudovíta Štúra z bratislavského lýcea. Práve na tejto ceste z Bratislavy do Levoče napísal Janko Matuška text slovenskej hymny – Nad Tatrou sa blýska. Ich pôsobenie v Levoči dnes pripomína pamätná tabuľa na fasáde budovy. Dom mal však zaujímavých majiteľov aj v 16. storočí – patril napríklad Jánovi Horvátovi, spišskému prepoštovi, ktorý konvertoval na protestantizmus, či Ladislavovi Polirerovi, levočskému richtárovi a švagrovi Majstra Pavla. Architektonicky ide o krásny príklad renesančného meštianskeho paláca, ktorý vznikol spojením viacerých stredovekých domov. Na fasáde sa dodnes zachovali trojdielne gotické okná a profilovaný vstupný portál. Typickým renesančným prvkom sú podlubia s arkádami, kedysi bežné na celom námestí. Interiér skrýva cenné nástenné maľby vytvorené podľa grafických predlôh Albrechta Dürera, renesančný maľovaný kamenný portál a pôvodné trámové stropy. Dnes v tejto historickej budove sídli SNM – Spišské múzeum.