 Slovak |
 English |
 Dutch |
 Polish |
 Hungarian |
Podľa záznamov levočského kronikára Haina, stál už v 11. alebo 12. storočí. Na mieste dnešného barokového Kostola sv. Ducha pôvodne stál starší chrám, pri ktorom vyrástla osada Kacvín – jedna z predchodkýň dnešnej Levoče. Podoba starého kostola nie je známa, ale z vyobrazení dobových pohľadov na mesto, či na oltári Majstra Pavla, možno usudzovať, že šlo o objekt s jednou alebo viacerými apsidami. V stredoveku kostol spravovalo mesto, ktoré k nemu pribudovalo aj budovu špitálu pre nemocných a chudobných. Počas reformácie, okolo roku 1570, prešiel do rúk slovenskej evanjelickej obce. Nemecká evanjelická majorita mesta užívala hlavný farský kostol sv. Jakuba. V roku 1679 prešiel kostol aj so špitálom do rúk minoritov, ktorí sa nemohli vrátiť do svojho starého kláštora pri Čiernom kostole, nakoľko ten užívali od roku 1671 jezuiti. Stredoveký kostol a špitál boli zničené pri požiari v roku 1747 a na ich mieste vznikol organický prepojený komplex barokového kostola s kláštorom. Jeho výstavba prebehla v rokoch 1751-1765. Neskorobarokový interiér kostola zdobí slohovo jednotná oltárna výzdoba, ako aj rozsiahla nástenná výmaľba od A. I. K. Trtinu, predstaviteľa tzv. východoslovenského rokoka a autora výmaľby prešovskej Kalvárie. Centrálnym dielom je hlavný oltár s obrazom zoslania Ducha Svätého od levočského maliara Jozefa Czauczika. Kostol spolu s kláštorom predstavujú významnú ukážku neskorobarokovej architektúry v Levoči i na celom Slovensku.
