Slovak English Dutch Polish Hungarian

Kostol spolu s priľahlým kláštorom bol podľa tradície postavený v prvej polovici 14. storočia vďaka financiám, ktoré poskytol v roku 1309 grófom Ladislavom Dankom, ktorý je v literatúre stotožňovaný s magistrom Dončom. Patrí k najstarším gotickým kláštorom na Slovensku. Prvá nepriama zmienka o pôsobení minoritov na Spiši pochádza už z 2. pol. 13. stor., aj keď lokalizácia prvého rehoľného domu nie je známa. Patril konventuálom/minoritom – menším bratom sv. Františka, ktorí sa venovali predovšetkým duchovnej službe a starostlivosti o chudobných. Kláštor bol postavený pri západných hradbách Levoče, čo zodpovedalo františkánskemu zvyku zakladať svoje sídla na okraji miest, najmä v blízkosti chudobných štvrtí. Pôvodne zasvätený sv. Ladislavovi, neskôr niesol patrocínium Panny Márie Kráľovnej anjelov. Ide o jednu z najväčších sakrálnych stavieb na Slovensku, ktorá predstavuje výnimočný príklad gotickej architektúry a bola vybudovaná známou levočskou stavebnou hutou. Výstavba prebiehala vo viacerých etapách – najskôr vznikla svätyňa, sakristia a kláštorné priestory, následne sa pokračovalo trojlodím, ktoré bolo dokončené okolo roku 1380. V období reformácie po roku 1544 sa kostol dostal – podobne ako Kostol sv. Ducha na Košickej ulici –  patril slovenskej evanjelickej obci v Levoči. Cez reformáciu schátral a bol používaný ako sýpka. Od roku 1671 pripadol do správy jezuitom, ktorí pristúpili k rozsiahlej prestavbe. Poškodený strop s klenbami a stĺpy prerobili v barokovom slohu, no gotické prvky v presbytériu zostali zachované. Barokový interiér kostola vznikol v rokoch 1694 – 1697 v dielni stolára Olafa Vavrinca Engelholma, švédskeho pôvodu. Osobitnú pozornosť si zasluhuje monumentálny hlavný oltár, v ktorom sa spája gotická socha Madony z 15. storočia s barokovými plastikami uhorských kráľov a jezuitských svätcov. Pomenovanie Čierny kostol pochádza z čierno-zlatého lakovania mobiliáru, ktorý mal imitovať vzácne ebenové drevo. Podobne aj interiér kostola a sakristie je vyzdobený vzácnymi stredovekými maľbami. Na severnej stene bočnej lode kostola je stredoveká nástenná maľba vyobrazujúca sv. Trojicu ako tri ľudské postavy – Duch Svätý nebol namaľovaný ako holubica – takéto vyobrazenie bolo neskôr zakázané. Krížová chodba kláštora minoritov v Levoči, tzv. ambit, je vzácnym príkladom stredovekej kláštornej architektúry, aká bola bežná v celej Európe. Štvorstranné chodby s otvorenými arkádami, obklopujúce tichý rajský dvor, vytvárali symbolickú hranicu medzi svetom za múrmi a vnútorným životom komunity. Ambit nebol len miestom rozjímania – slúžil aj na liturgické procesie a duchovné slávenia – čo dokazuje napríklad pastofórium vo východnom krídle či zachované nástenné maľby. Rajský dvor uprostred mal evokovať stratený raj – miesto pokoja, nevinnosti a duchovnej harmónie. Mnísi tu nachádzali priestor na tichú meditáciu. Ako vyzeral levočský dvor v stredoveku, dnes nevieme, no určite v ňom rástla okrasná i úžitková zeleň. V niektorých kláštoroch bývali uprostred dvorov fontány alebo studne, no v Levoči sa ich existencia nepotvrdila. Stavba krížovej chodby prebiehala od 20. do 40. rokov 14. storočia, paralelne s výstavbou Kostola sv. Ladislava. Na severe k ambitu pribudol refektár a nad ním dormitórium. Tieto priestory nesú stopy vplyvu rakúskej podunajskej architektúry a patria k najcennejším častiam kláštorného komplexu. Dnes je levočský ambit jedinečnou pamiatkou tohto druhu na Slovensku. Dnes je kláštor v správe SNM – Spišského múzea v Levoči a po obnove prízemia je prístupný verejnosti.