![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
Na konci 18. storočia získala pôvodne meštiansky dom do vlastníctva Spišská stolica, ktorá v ňom zriadila župný úrad. Keďže už v tom čase vlastnila aj väčšiu, susednú budovu, tejto sa začalo hovoriť Malý župný dom. Pôvodne tu sídlili kancelárie a nachádzal sa tu aj služobný byt. V priebehu 19. storočia boli k budove pristavané ďalšie krídla, ktoré slúžili ako väznica. Po tom, čo bol postavený nový Veľký župný dom, prešli hlavné funkcie správy do modernejších priestorov. Väznica však v Malom župnom dome ostala funkčná až do začiatku 20. storočia, kedy bola na okraji mesta pred Košickou bránou postavená nová budova župného súdu – tzv. sedria – spolu s väznicou. Po strate väzenského účelu prešla budova v rokoch 1911 – 1912 prestavbou. Vznikli tu dva byty, spisovňa a archív. V tomto období získala fasáda svoj dnešný vzhľad – neorenesančnú sgrafitovú výzdobu s motívmi pripomínajúcimi slovenský ľudový ornament. Jej dominantou je erb Spišskej stolice. Od polovice 16. storočia potvrdzovala stolica svoje dokumenty štyrmi pečaťami, z ktorých každá niesla erb jednej zo šľachtických rodín bývalých funkcionárov. Symboly týchto rodov – Thurzo (lev), Korytný (jednorožec), Dravecký (ľalia) a Brezovický (kamzík na korunovanom trojvrší) – sa neskôr stali súčasťou štvrteného erbu stolice. Erb, ktorý dnes zdobí fasádu, však stolica začala používať až po roku 1803, keď bol do jeho stredu pridaný tzv. srdcový štít. Ten zobrazuje medveďa na trojvrší, ktorý v labách drží tri klasy – symbol Provincie X. spišských kopijníkov. Malý župný dom je dnes jedno z dvoch sídel štátneho archívu – Spišského archívu v Levoči.