Slovak English Dutch Polish Hungarian

Impozantná nárožná budova sa rozprestiera na mieste, kde kedysi stáli tri samostatné stredoveké parcely. Severný susedný dom slúžil v tom čase ako mestské kúpele – známe ako domus balnei. V roku 1590 obe stavby odkúpilo mesto a premenilo ich na mestský hostinec so stajňami pre až 50 koní. V 18. storočí niesol hostinec hrdý názov Zum Kayser von Österreich, čo sa ukázalo ako veľmi trefné – v roku 1770 tu prenocoval samotný cisár Jozef II. Po požiari v roku 1849 budova získala svoju dnešnú podobu – pribudla k nej tretia, dovtedy súkromná parcela, a všetky časti boli zjednotené v klasicistickom slohu. Po revolúcii v rokoch 1848 – 1849 sa hostinec premenoval na Zum Reichsadler. Hoci zvonka pôsobí klasicisticky, vo vnútri sa ukrýva goticko-renesančné jadro – vstupná sieň s klenbou na kamenných pilieroch, do ktorej vedie výrazný gotický portál. Pôvodné arkádové podlubie pred vstupom bolo v 19. storočí zamurované pri výstavbe tanečnej sály na poschodí, no z arkád sa zachovali aspoň dva otvorené oblúky. Západná časť poschodia sa od roku 1853 pýšila divadelnou sálou, ktorá v získala novú podobu, inšpirovanú komornými divadlami vo Viedni. V tom istom období bola rozšírená aj východná časť o veľkú tanečnú sálu – práve kvôli nej zaniklo pôvodné podlubie. Autorom prestavby bol Ľudovít Schmit, známy aj ako staviteľ veže dnešnej baziliky. V tanečnej sále žiarili viedenské zrkadlá, lustre a noblesný nábytok. Prvý ples sa tu konal na Silvestra 1871. Prízemie v tom čase slúžilo ako kaviareň – a takéto rozdelenie priestorov sa zachovalo až dodnes. V roku 1998 sa tu konalo historicky významné stretnutie jedenástich prezidentov európskych štátov.