Slovak English Dutch Polish Hungarian

Po vzniku Uhorska rozdelili arpádovskí králi svoje nové kráľovstvo na menšie správne celky kráľovské komitáty. Na ich čele stál panovníkom menovaný komes – župan – sídliaci na kráľovskom hrade, ktorý bol centrom celej správy. Na území Spiša sa takýto komitát sformoval v druhej polovici 12. storočia, pričom jeho centrom sa stal majestátny Spišský hrad. Postupne, ako moc kráľov slabla a šľachta získavala čoraz väčší vplyv, komitáty sa menili na šľachtické stolice. Na Spiši táto premena prebehla na prelome 13. a 14. storočia. Po revolučných rokoch 1848 – 1849 prebehla v Uhorsku významná správna reforma, ktorá premenila šľachtické stolice na štátne administratívne jednotky – župy. Spišská župa existovala až do roku 1922, keď ju zrušili v rámci úpravy územnej správy v Československu. Už v 16. storočí sa sídlo správy presunulo zo Spišského hradu do Levoče. Počas vlády Márie Terézie vydal štát nariadenie, podľa ktorého malo každé stoličné centrum získať dôstojnú budovu. V Levoči sa na tento účel zakúpili dva meštianske domy, známe neskôr ako Veľký a Malý župný dom. Stavbu nového sídla správy zverili roku 1807 jágerskému staviteľovi Antonovi Povolnému, ktorý neskôr navrhol aj evanjelický kostol na levočskom námestí. Sochársku výzdobu hlavnej fasády dokončil Ignác Čech, sochár pochádzajúci zo Spišského Podhradia, pôsobiaci v Košiciach. Fasáda budovy rešpektuje prísne línie klasicistickej architektúry, no jej strohosť oživujú podoby antických filozofov nad oknami a reliéfy znázorňujúce vedu, umenie, hospodárstvo a občianske cnosti, umiestnené nad balkónom nesený dórskymi stĺpmi.