Slovak English Dutch Polish Hungarian

V 16. storočí patrila Levoča medzi najvýznamnejšie slobodné kráľovské mestá a bola pulzujúcim obchodným centrom Spiša. Práve preto mal požiar, ktorý ju zasiahol 7. júna 1550, ničivý dopad. V toto nedeľné popoludnie, počas prudkého vetra, vzbĺkla stodola na Malej ulici, kde puškár práve pripravoval pušný prach. Oheň sa šíril obrovskou rýchlosťou a už o dve hodiny bola väčšina mesta v plameňoch. Zo zhruba 650 domov prežilo len 118. V ohni zahynulo 60 ľudí – najmä tí, ktorí hľadali úkryt v pivniciach, no zadusili sa hustým dymom. Plamene zničili radnicu, mestský archív, dôležité listiny, knihy aj účtovné registre. Poškodený bol aj farský kostol, zhoreli zvony, brány či veže na hradbách. A predsa – akoby zázrakom – sa zachoval monumentálny gotický oltár Majstra Pavla, jeden z najvzácnejších umeleckých pokladov Európy. Po tragédii sa mestská rada obrátila na cisára Ferdinanda I. so žiadosťou o potvrdenie výsad, ktoré zhoreli spolu s archívom. Panovník im vyhovel – obnovil privilégiá, potvrdil mestský erb, dočasne oslobodil Levoču od daní a povolil jej výnosný predaj troch tisícov sudov kráľovskej soli, aby tak pomohol mestu postaviť sa na nohy. Mestská rada v obnovenej radnici zasadla už v októbri 1552. Levoča sa, aj vďaka podpore cisára a odhodlaniu svojich obyvateľov, rýchlo spamätala. Zachovala si postavenie remeselného centra – pôsobilo tu vyše 40 cechov, vrátane preslávených rezbárskych dielní. A hoci mesto postihli aj ďalšie požiare, vrátane ešte ničivejšieho v roku 1599, Levoča nikdy nestratila svoj význam. Dnes právom patrí medzi najžiarivejšie drahokamy v spišskej korune.