Popri nesporných architektonických a historických kvalitách mesta, každý pamiatkový objekt v Levoči predstavuje jedinečný príbeh svojho stavebného vývoja a výtvarných premien. Aj keď sa niektoré architektonické riešenia a detaily môžu prelínať v rámci rôznych štýlových období, ich najväčšou hodnotou je originalita a neopakovateľnosť. Historické jadro Levoče vytvára pestrý súbor typologicky rôznorodých objektov, kde dominujú meštianske domy, sakrálne stavby a budovy verejnej a vojenskej správy.
Levoča si uchovala všetky atribúty slobodného kráľovského mesta. Charakterizuje ju mohutné opevnenie, rozsiahle pravouhlé námestie – centrum verejného života – s dominantnou farskou bazilikou a radnicou v strede, obklopené reprezentačnými meštianskymi domami s arkádami a vnútornými dvormi. Kostoly aj veľká časť mesta si zachovali svoj pôvodný vzhľad, a spolu s množstvom umeleckých artefaktov, predovšetkým v interiéri Baziliky sv. Jakuba, predstavujú jeden z najvzácnejších príkladov zachovaného stredovekého umenia v stredoeurópskom kontexte. Klenotom kultúrneho dedičstva Levoče je práve Bazilika sv. Jakuba s dielom Majstra Pavla. Mesto je domovom mnohých národných hnuteľných a nehnuteľných pamiatok, ktoré sú zapísané v Ústrednom zozname pamiatkového fondu.
Námestie Majstra Pavla lemuje vyše šesťdesiat meštianskych domov, väčšinou postavených v 14. až 15. storočí. V porovnaní s inými stredovekými mestami sú levočské meštianske domy širšie, s troj až sedemokennými fasádami orientovanými na námestie. Väčšina z nich je jednoposchodová, prevažne prejazdového alebo sieňového typu, rozprestierajúca sa cez celú parcelu od námestia až po zadnú ulicu. Pôvodne išlo o jednoduché jedno- či dvojpriestorové stavby, ktoré sa postupne rozširovali a prepojili voľné priestory medzi nimi.
Tieto domy ukrývajú množstvo gotických a renesančných prvkov. Výskumy a rekonštrukcie odhaľujú pôvodné portály, nástenné maľby, trámové stropy, zdobené fasády a ďalšie historické detaily. Vnútorná dispozícia domov pozostáva spravidla z troch traktov – predná časť so sieňou a prechodom na prízemí slúžila ako obydlie majiteľa a často aj ako priestor pre obchod alebo remeselnú výrobu. Na poschodí boli byty, ktoré sa prenajímali, zatiaľ čo horné podlažia slúžili ako sýpky alebo sklady, neskôr prestavané na obytné priestory. Zadné trakty boli určené na hospodárske účely, ako stajne, voziarne a stodoly, ktoré sa neskôr premenili na ďalšie obytné časti.
Typickým znakom týchto domov sú pavlače a arkády vo vnútorných dvoroch, z ktorých sa vstupovalo do bytov. Na každom nádvorí sa nachádzala hlboká studňa, nevyhnutná pre zásobovanie vodou, keďže mesto stojí na kopci. Voda zo studní bola známa svojou kvalitou, hoci s nižším obsahom jódu.
