Chrám sv. Jakuba v Levoči, ktorý bol v roku 2015 povýšený na Baziliku minor, patrí medzi najväčšie a najvýznamnejšie gotické chrámy na Slovensku. Tento živý duchovný priestor slúži veriacim na denné bohoslužby už viac ako 700 rokov a je neoddeliteľnou súčasťou histórie bývalého slobodného kráľovského mesta Levoče. Chrám je doslova klenotnicou umeleckých pokladov a jeho výnimočný význam potvrdzuje aj trojnásobné vyhlásenie za národnú kultúrnu pamiatku. Okrem samotnej stavby sú za národné kultúrne dedičstvo považované aj diela renesančného rezbára Majstra Pavla z Levoče a barokového zlatníka Jána Szilassyho. Bazilika sv. Jakuba je trojloďový chrám s polygonálne ukončenou svätyňou a neskoršími prístavbami, ktoré sa zachovali dodnes.
Pôvod sakristie, ktorá bola pravdepodobne samostatnou kaplnkou, siaha do roku 1270, no jej súčasťou chrámu sa stala neskôr. Výstavba dnešnej podoby chrámu sa začala v druhej polovici 14. storočia, pričom prvým významným rozšírením bola kaplnka sv. Juraja na severnej strane. V polovici 15. storočia pribudla severná predsieň, krátko po nej južná predsieň s Korvínovským oratóriom na poschodí. Okolo roku 1520 bola nad severnou predsieňou a kaplnkou sv. Juraja vybudovaná Henckelova knižnica. Najmladšou časťou chrámu je neogotická veža s dvomi kaplnkami na západnej strane, postavená v rokoch 1858-1860 na mieste staršej veže.
Interiér baziliky ukrýva mimoriadne bohatý súbor stredovekých nástenných malieb, epitafov a mortuárií z obdobia 14. až 18. storočia. Tento rozsiahly súbor patrí medzi najväčšie na Slovensku a obsahuje viac než štyridsať náhrobných kameňov, tabúľ a štítov, ktoré predstavujú výnimočné kultúrne a historické dedičstvo. Výnimočná je aj zbierka dvanástich gotických krídlových oltárov, ktoré sú väčšinou zachované na pôvodných miestach. V rámci Európy sa s takou zbierkou môže porovnávať len Bardejov.
Najvýznamnejšou a najobdivovanejšou súčasťou Baziliky sv. Jakuba je hlavný oltár, vrcholné dielo Majstra Pavla z Levoče. Tento neskorogotický oltár je nielen najvyšším dreveným krídlovým oltárom na svete, s výškou 18,62 metra a šírkou 6,7 metra, ale aj majstrovským príkladom gotickej harmónie. Majster Pavol dokonale využil geometrické princípy kružníc a trojuholníkov, aby vytvoril oltár, ktorý pôsobí neuveriteľne vyvážene a harmonicky. Každý detail má svoje presne určené miesto, pričom samotný oltár je osadený tak, že dokonale splýva s priestorom presbytéria. Táto kompozícia svedčí o výnimočnom umeleckom citu a schopnosti Majstra Pavla vytvoriť dielo, ktoré je dnes považované za jeden z najvýznamnejších pokladov svetového gotického umenia.
